Môj úraz v triede

Ešte keď som chodil do predškôlky, som raz utieral v našej triede tabuľu. Jeden chlapec sa tam naháňal a štúril ma do tabule. Na tabuli bolo ostré želiezko, ja som naňho spadol a porezal som si ústa. Pani učiteľka zavolala mojej mame a ona zašla so mnou k lekárovi. Lekár mi ústa zašil a povedal mi: Kristián, za mesiac prídeš vybrať stehy. Odvtedy som pozornejší, lebo viem ako ľahko sa môže stať úraz.
Kristián Magát, 2.A

Úraz v školskej jedálni
Keď sme boli prváci, jeden žiak podkol dievča na schodoch. Nebolo to od neho pekné. Na schodoch bola vyhodená šupka od banánu a to dievča sa na nej pošmyklo. Malo vážny otras mozgu. V triede sme sa potom rozprávali, čo bolo na vine, že sa úraz stal. Niektorí tvrdili, že ho nemal podkopnúť ten chlapec, druhí si mysleli, že sa dievča malo pozerať pod nohy. A ponaučenie? Nemáme sa podkopávať a zahadzovať šupky z banánov. Teda máme zahadzovať šupky, ale nie na schody.

Cez prestávku
Raz cez prestávku sa chlapci naháňali a jeden chlapec sa potkol o lavicu a spadol presne na okraj. Rozbil si obočie a potom musel ísť s ujom školníkom na ošetrenie. Keď sa vrátil do školy, už sa nikdy neneháňal a stal sa z neho poslušný žiak.

Úraz na telocviku
Mali sme hodinu TV, nastupovali sme v cvičkách na chodbe, lebo sme išli behať na vonok. Pani učiteľka nás upozornila aby sme nebežali viacerí vedľa seba, ale pekne za sebou. Potom pani učiteľka zapískala na píšťalke. Miško bol ale nepozorný a zakopol o Jarkovu nohu. Spadol a rozbil si hlavu. Potom si už zapamätal, že keď pani učiteľka hovorí, tak máme počúvať, ale nemuselo sa to všetko stať.
Liliana Dorociaková, 2.A