ADOLF HITLER

Nemecký národ vo svojej histórii vydal zo svojho stredu mnohé významné osobnosti, ktoré doteraz patria do galérie svetovo uznávaných géniov, či už v oblasti filozofie, vedy a techniky alebo umenia. Avšak zvláštne miesto medzi nimi má jeden človek, s ktorého menom sú spojené najväčšie hrôzy tohto storočia – Adolf Hitler. Povýšil princíp víťazstva silnejších nad slabšími alebo do ich totálneho zničenia na jedinú pravdivú silu, ktorá hýbe dejinami národov. Významné miesto v ňom hrala dobyvačná vojna, a práve tá dostala v nacistickom podaní až mystický rozmer. Kým komunistický diktátori zaodievali svoju hrôzovládu do plášťa triednej ideológie, Hitler zneužil frustráciu nemeckého národa z povojnovej biedy versaillského mieru a chaosu Weimarskej republiky na to, aby nimi spojil sociálnu demagógiu s nacionalizmom pričom hlavným zjednocujúcim prvkom bol takzvaný vodcovský princíp, ktorý mal nemeckému národu zabezpečiť prevahu nad prehnitými demokraciami z pozadia ovládanými silnými nátlakovými skupinami plutokratov, ku ktorým podľa neho patrili aj Židia ako stelesnenie všetkého imaginárneho zla.
Narodil sa 20. 4. roku 1889 v mestečku Braunau na Inne na rakúskej strane hraníc s Bavorskom ako syn obyčajného colníka. R. 1905 prerušil Hitler neúspešné štúdium na reálke v Linci a r. 1907sa presťahoval do Viedne, kde žil ako maliar a bohém. V tomto období rozvinul pod dojmom napätého predvojnového politického ovzdušia v mnohonárodnostnom habsburskom štáte svoje fašistické a antisemitské názory. Prvých 25 rokov života strávil bez cieľa. Bol zatrpknutý, lebo ho 2x odmietla prijať viedenská akadémia výtvarného umenia. Živil sa príležitostnými prácami ako napr. klepaním kobercov. Vo Viedni, skoro pred prvou svetovou vojnou , svoju pozornosť zameral proti židom. Videl v nich príčinu všetkého zla v Európe. Za vojny to nedotiahol ďalej ako na slobodníka, bol nadšeným vojakom a získal 2 vyznamenania za statočnosť. V roku 1918 mu Ypru bojový plyn poškodil zrak. Keď sa z toho zotavoval, rozhodol sa byť politikom. V roku 1920 vstúpil do Nemeckej robotníckej strany a veľmi rýchlo sa stal ich vodcom.
V roku 1923 bol jej dal nový názov národná nemecká socialistická robotnícka strana ( NSDAP) po čase nacistická a vytvoril SA- tzv. banda ostrých chlapcov, väčšina z nich boli vojnoví veteráni , ktorí šírili nacizmus. Centrom bol Mníchov. Pokus o zvrhnutie Bavorskej vlády 9.11. 1923, ktorý mal byť predohrou na Berlín, skončila fiaskom. Bavorská polícia s použitím zbraní rozohnala demonštráciu nacionálnych socialistov v mníchovskej Feldherrnhalle, ktorú viedol Hitler a bývalý generál Erich Ludendorff. Stroskotali aj plány nacionalistických kruhov na zvrhnutie ríšskej vlády pripravované už od septembra. Vládu mali prevziať traja direktori s diktátorskými plnými mocami. Na ich čele mal stáť šéf najvyššieho vojenského velenia generál Hans von Seeckt. Už začiatkom novembra však začali prípravy na prevrat viaznuť. Seeckt vyzval 5. novembra generálneho štátneho komisára Bavorska Gustáva Rittera von Kahra, ktorý pripravoval rozchod s ríšou, aby zastavil všetky chystané akcie. Hitler skrížil Kahrove plány a sám sa pokúsil uskutočniť prevrat. NSDAP bola po neúspechu tejto akcie zrušená a Hitler bol uväznený na 5 rokov, ale vo väzení strávil len rok. Rudolfovi Hessovi, ďalšiemu nespokojencovi, ktorý sa stal neskôr nástupcom Hitlerovej nacistickej strany, nadiktoval svoj spis Mein Kampf. V tejto knihe chaoticky spísal svoje teórie a predstavy, ktoré pozbieral z rôznych zdrojov, špinil v nej demokraciu a zle sa vyjadroval o židoch a Slovanoch. Netajil sa tým, že je rozhodnutý pre panskú nemeckú árijskú rasu dobyť Lebensraum (životný priestor) vo východnej Európe.
Z Mníchovského fiaska si vzal ponaučenie a rozhodol sa zničiť demokraciu parlamentnou cestou. Zhromaždil skupinu oddaných spojencov, ku ktorej patrili ľudia ako Goebles, neskorší dramaturg zinscenovaných akcií a zjazdov strany v Norimbergu, Goring, Ernst Rohm a chovateľ Heinrich Himmler. Hitler podnikal veľa rýchlych ciest po celom území a zahlcoval národ demagogickou rétorikou a sľubmi, že na troskách starého Nemecka vybuduje novú a mocnú ríšu. Po celom svojom ťažení sa Hitler vracal ku dvom témam, ktoré v dušiach Nemcov robili zázraky. Prvý z nich bol populárny mýtus, že v roku 1918 bola nemeckej armáde vrazená dýka do chrbta. Podľa tohto mohla armáda vojnu vyhrať, keby nemeckí politici nekapitulovali. V skutočnosti Nemecko kapitulovalo na doporučenie najvyššieho veliteľstva armády. Potom Hitler využíval presvedčenie , že podmienky versaillskej mierovej zmluvy z roku 1919 znemožnili obnovu Nemecka a že strata územia, uvalenie obrovských reparácií a zákaz vyzbrojenia urobili z Nemecka druhoradú zem.
Hitler tvrdil, že Weimarská republika, ktorá vznikla r 1919 slúži záujmu židovsko – kapitalisticko – komunistického spiknutia. Na jar roku 1934 začal Hitler dostávať správy SS a gestapa, podľa ktorých vodcovia SA sa ho chystajú zvrhnúť. Správy boli vymyslené , ale Hitler im uveril. Vo voľbách v lete 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov a Hitler sa stal ríšskym kancelárom 30.1.1933. V novej vláde potom stáli proti ôsmim konzervatívnym ministrom traja nacionálni socialisti . Adolf Hitler, ríšsky minister vnútra Wilhelm Frick a minister bez kresla Hermann Göring. Po uchopení moci nacionálnymi socialistami, ktorým sa v ďalších týždňoch podarilo vyradiť parlament i krajinské vlády a zmeniť sa na samovládny faktor, nasledovala vlna otvoreného teroru, zakotvená zákonom z 28. februára 1933. V tento deň, krátko po požiari budovy ríšskeho snemu, čo nacisti s mohutnou propagandou kládli za vinu komunistickej strane Nemecka (KPD), ríšsky prezident Hindenburg v záujme obrany,, proti komunistickým aktom násilia, ktoré ohrozujú štát“ a ,,ochrany národa a štátu“ zrušil dôležité základné práva. Týkalo sa to osobnej slobody, práva na slobodné vyjadrenie odlišnej mienky, slobody tlače, spolčovania a zhromažďovania a rešpektovania poštového a telefónneho tajomstva.
Ďalších 5 rokov upevňoval svoju moc tým, že rozdrtil potenciálnu opozíciu.V ríšskych snemoch Hitler hájil homosexualitu.
15.9.1935 Hitler vydáva Norimberské zákony
13.3.1938 sa Hitler pokúsil pripojiť Rakúsko
23. 8. 1939 Pakt medzi Hitlerom a Stalinom – príprava vojny
1.9.1939 Hitler vtrhol do Poľska
Hitler napadol ZSSR 22. 6. 1941
Nemecká ríša 30. 6. 1934
Ríšsky kancelár Adolf Hitler dal počas snemovania vodcov SA v Bad Wiessee zatknúť a zavraždiť šéfa štábu SA Ernesta Röhma a ďalších vedúcich predstaviteľov SA. Bol to dôsledok vnútorných mocenských bojov medzi SA a straníckou vrchnosťou NSDAP. Röhm plánoval spojiť reichswehr a SA do jednej formácie pod svojím vedením a hovoril o nevyhnutnosti ,,druhej revolúcie“. Keďže Röhm odmietal spáchať samovraždu,1. júla ho zastrelili. Vyvraždená bola aj väčšina vedenia SA a takisto osoby, ktoré boli v opozícii voči Hitlerovej politike, napr. Gregor Strasser a generál vo výslužbe, bývalí ríšsky kancelár Kurt von Schleicher. Sériu vrážd Hitler oficiálne zdôvodnil plánovaným pučom SA a Röhmovou homosexualitou. Táto čistka bola charakteristickým prejavom nacistických zákrokov proti akejkoľvek opozícii. Ďalších politických protivníkov, predovšetkým komunistov a sociálnych demokratov, od svojho nástupu k moci zatýkali, mučili alebo posielali do koncentračných táborov.
2. 8. 1934 sa stal Hitler ríšskym prezidentom. Po smrti 86-ročného ríšskeho prezidenta Paula von Beneckendorffa und von Hindenburga prevzal ríšsky kancelár Adolf Hitler aj úrad hlavy štátu. Hitler dal armáde prisahať vernosť prezidentovi, a nie ústave. Bývalý prezident Paul von Hindenburg nesplnil nádeje, ktoré do neho nemecká spoločnosť vkladala. Ako ,,strážca ústavy“ mohol totiž nacionálnym, socialistom prekaziť uzurpovanie štátnej moci.
ZSSR 31. 1. 1943 Kapitulácia a koniec bitky pri Stalingrade
Nevydarený atentát na Hitlera a potlačenie dôstojníckeho sprisahania.
Pri výbuchu bomby v Hitlerovom hlavnom stane Wolfsschanze v severnom Prusku 20. júla 1944 bol Adolf Hitler ľahko zranený. V čase explózie o 12,42 bol atentátnik, plukovník gróf Claus Schenk von Stauffenberg, už zase na ceste späť do Berlína, kde jeho spoločníci generál Friedrich Olbricht, generálplukovník Ludwig Beck a generál poľný maršal Erwin von Witzleben medzitým začali povstanie, ktoré plánovali už dlhší čas. Veliteľ strážneho práporu Grossdeutschland major Ernst Remer sa najprv telefonicky presvedčil, či sa Kitlerovi nič nestalo, a potom pokus o povstanie zlikvidoval. O 22,50 Stauffenberga a jeho troch sprisahancov na základe stanného práva zastrelili. Ďalšie civilné a vojenské osoby bezpečnostné orgány zatkli a tzv. ľudový súd ich odsúdil na smrť. V bezprostrednej súvislosti s týmto atentátom prišlo o život 180 osôb. Atentát z 20. júla mal z vyše 35 plánovaných alebo nevydarených pokusov civilistov aj vojakov zabiť Hitlera najvážnejšie následky. Nemeckí komunisti a sociálni demokrati sa už od uchopenia moci nacistami usilovali organizovať odbojové hnutie, za čo boli tisíce osôb zatknutých, odvlečených do koncentračných táborov alebo zastrelených.

Francúzsko 16. 12. 1944 Hitler sa pokúša dosiahnuť víťazstvo na západnom fronte.
25. 4 1945 Spojenecké vojská dobyli Nemecko. Francúzski vojaci dobyli koncom apríla mestá Karlsruhe, Stutgard a Ulm. Generál Dwight D. Eisenhower, ktorý medzitým zmenil cieľ útoku západných spojencov v Nemecku, prenechal červenej armáde hlavné mesto Berlín, kde sa Adolf Hitler s posledným zvyškom nacistických pohlavárov zabarikádoval, a preniesol vojenský útok na juh smerom na Lipsko a Linec. 25. apríla Červená armáda obkľúčila Berlín. Červená armáda začala 16. apríla pod vedením maršala Žukova svoju berlínsku operáciu. Sovietske jednotky postupne izolovali jednotlivé ohniská nemeckého odporu v Berlíne a jeho okolí a napokon ich celkom obkľúčili, v noci z 30. apríla na 1. mája obsadili budovu ríšskeho snemu a 2. mája nemecké skupiny v meste kapitulovali.
30. 4. 1945 Hitler spáchal samovraždu
Zatiaľ čo sovietsky vojaci dobýjali hlavné mesto tretej ríše Berlín, Adolf Hitler spáchal v úkryte berlínskej ríšskej kancelárie samovraždu a zbavil sa tak ako ,,vodca a ríšsky kancelár Veľkonemeckej ríše“ zodpovednosti za zločiny spáchané v mene Nemecka. Spolu s ním spáchala samovraždu aj Eva Braunová, s ktorou sa deň predtým zosobášil. Mŕtvoly na Hitlerov rozkaz poliali benzínom a spálili v parku ríšskej kancelárie.
1. mája o 22 hodine oznámil hamburský vysielačom prekvapenému svetu a nemeckej verejnosti správu o Hitlerovom konci, zoštylizovanú ako legendu o hrdinskej smrti.“ vodového hlavného stanu bolo oznámené, že náš vodca Adolf Hitler dnes padol na svojom vojenskom stanovišti v budove ríšskej kancelárie. Bojoval do posledného dychu proti boľševikom. 30. apríla menoval svojho nástupcu Dönitza”.Hitlerova politická záveť z 29. apríla končí nasledujúcou vetou: ” Hlavne zaväzujemvedenie národa i svojho nástupcu ku dodržovaniu rasových zákonov a k nemilosrdnému odporu voči všetkým národom sveta – medzinárodnému židovstvu.”